Search

Prečo som si dala pauzu od sociálnych sietí a čo sa zmení.

Možno ste si niektorí všimli, že som bola maximálne pasívna na sociálnych sieťach v dĺžke troch mesiacov. Viete, niekedy sa to tak v živote stane, že ste v situácii, kedy to proste necítite na pretvarovanie sa, že je všetko v poriadku. Že sa chcete iba stíšiť a utlmiť, zastaviť a premýšľať nad svojim životom. A ja, keď v poriadku niesom, tak sa stiahnem. Načo som mala totiž dávať svoju energiu do postov, ktoré tú energiu nedajú vám? Keď totiž dáte von prázdno, prázdno sa aj vráti.


A viete čo? Je to úplne v poriadku. Je úplne v poriadku urobiť tak, ako to cítite. Dokonca máte na to právo. Každý z nás je totiž iný. Niekto potrebuje o svojich starostiach hovoriť so všetkými, niekto práve naopak.


To, čo sa mne v živote za posledné tri mesiace dialo, boli pre mňa veľké zmeny, na ktoré som sa musela postupne pripravovať a s nimi sa stotožňovať. A viem, že všetko, čo sa mi v živote deje, je preto, aby ma to niekam posunulo, niečo nové ma to naučilo, niekedy to však trvá, kým to pochopíme.

A ja som za toto obdobie veľmi vďačná, hoci bolo ťažké, aj plné zdravotných ťažkostí. Dalo mi však možnosť premýšľať nad sama sebou, bez toho, aby som sa hnala za tým, čo ešte musím urobiť.

Prečo som sa ale odstavila od sociálnych sietí? Lebo som to tak cítila. Že potrebujem priestor pre samu seba, a na nakopnutie samej seba, pochopenie mojej podstaty predtým, ako sa vrátim z nuly na stovku, a budem opäť schopná venovať sa naplno svojim klientkam. Stále som koučovala, ale v 20% režime.


Vo svojom živote neľutujem žiadne svoje rozhodnutie. A nemali by ste ani vy. Pretože pri prijímaní rozhodnutí sa rozhodujeme pre to najlepšie, čo vrámci našich aktuálnych vedomostí a skúseností vieme. Darmo po 10 rokoch ľutujeme, že sme nevyužili nejakú príležitosť, keď sme vtedy, pred 10 rokmi nevedeli to, čo vieme dnes, a neboli sme v tom čase na to pripravení. Ak to pripravenie cítite teraz, choďte do toho.


O tom najdôležitejšom, čo sa mi v živote za posledné mesiace zmenilo, vám určite čoskoro poviem, len to tak ešte stále necítim. A ja konám vždy podľa toho, ako to cítim.


Napíšem ale aspoň to, čo som o sebe za ten čas zistila.



Zistila som, že chcem veci robiť inak. Že zbožňujem prácu so ženami, pomáhať v osobnom raste každej z nás. Avšak to nestačí. Pretože my tu, na Slovensku sme naučení trápiť sa sami, až kým to nebuchne, alebo až kým nevyhoríme či sa netrápime roky. Prečo? Neviem. Asi sa bojíme, že by sme sa mohli mať okamžite lepšie. Preto som sa rozhodla pre trošku iné smerovanie. Neviem či viete, ale koučujem aj študentky, najmä teda maturantky. Viete aký rozdiel je medzi 18 ročnými babami a medzi 30tkami? Tieto mladé baby majú ambície a idú si za nimi, kde je koučing ideálnym spôsobom na okamžitú akciu, bez pochybností. 30tky sú plné strachov a obáv, dôvodov, prečo to nepôjde. Sú teda zablokované a bránia tak samé sebe a svojmu vlastnému rastu. Spomente si ale na svoj život v 18tich, kedy bol náš život gombičkou, a nebránte samej sebe. Nikdy nie je neskoro. A ja dávam klobúk dole a mega podporujem tieto moje mladé klientky, mladé ženy. Lebo viem, že všetky svoje plány môžu uskutočniť, keď budú počúvať seba a nie svoje okolie či neprajníkov. Zoberme si toto od nich, poučme sa a využime to v našich životoch aj my. Kde sme to stratili???

Nakoľko som zistila, že ma vlastne väčšina online sveta nepozná, budem viac času venovať tomu, kto v skutočnosti som a čím žijem. Považujem to za cestu, kedy môžete zistiť, že som jedna z vás, obyčajná žena, ktorá robí veci tak, ako vy, avšak vám viem zároveň pomôcť v počúvaní samej seba a nasledovaní svojich túžob, rozvoji svojich predstáv.


Od teraz budete preto na mojom profile vidieť veci z mojho života. Nie biznis veci, ale veci za tými zavretými dverami. Zo súkromia. A keď som sa zamýšľala nad svojim vlastným životom, prišla som na to, čo robím väčšinu času, a čo chcem dať zo seba von, pri čom som sama sebou aj bez tvárenia sa.


- Uvidíte teda veľa receptov a vareni