Search

Známky nie sú všetko. Ako mať doma šťastné deti, ktoré vedia, čo chcú?

Väčšina rodičov chce, aby deti domov nosili výborné známky, aby vynikali vo všetkom, do čoho sa pustia. Potom vzájomne medzi sebou súperia, koho dieťa je ”dokonalejšie”. Ale naozaj to naše dieťa potrebuje? Naozaj je to pre neho dobré a prínosné, alebo ide iba o dobrý pocit rodičov, aby sa mali v čom porovnávať s ostatnými?

Jednotky v škole nie sú prvoradá vec, s ktorou by malo dieťa chodiť domov zo školy. Čo ak ho niektorý predmet baví viac a druhý mu nedáva žiaden zmysel? Keď očakávame od dieťaťa, že bude vynikať vo všetkom, zabíjame rozvoj jeho prirodzeného talentu.

Akoto? Jednoducho.

Predstavte si, že venujete extrémne veľa času predmetom, činnostiam alebo krúžkom, ktoré Vám nič nehovoria, ale robíte to, čo vás vôbec nebaví a nerozvíjate tie oblasti, ktoré Vám rozjasňujú oči a dávajú Vám zmysel. Teší Vás to? Máte z toho radosť? Takto budete vždy iba priemerom v dave bez toho, aby ste nasledovali svoje túžby.

Následne si to ponesiete do celého života. Všetko budete vedieť robiť, ale tá radosť, pôžitok, zapálenie pre niečo, to nebudete cítiť nikde.

Takto to chcete pre seba?

Alebo chcete, aby to takto prežívalo vaše dieťa?


Vaše dieťa nepotrebuje 10 krúžkov. Stačí mu jeden- dva, pre ktoré sa rozhodne a bude ich chcieť robiť, a neskôr dokonca jeden, ktorému sa bude plnohodnotne venovať, počas celého týždňa. Ak ho totiž zahltíme množstvom aktivít, bude preťažené, unavené a nebude sa vedieť plnohodnotne sústrediť na jednotlivé aktivity. Zároveň, ak na ňom vidíte, že sa v jednej z aktivít našiel a žiaria mu z toho očká, podporte ho a nenúťte ho chodiť na tie, ktoré ho vôbec nebavia.


Poviem Vám jeden príklad. Môj muž bol veľmi šikovný a nadaný atlét, vrhal guľou. Na vrhanie potreboval mať pevné prsty, ruky, ktoré dokážu vrhnúť guľu dostatočne ďaleko. Avšak v rodine od neho vyžadovali, aby vychodil umeleckú školu - husle. Spočiatku ho to bavilo, avšak posledné roky kedy striedal tréningy atletiky a tréningy na husliach mal voči husliam veľkú nechuť. Veľmi sa mu totiž rozporovali tieto dve aktivity. Ak chcel byť výborný vrhač, musel mať pevné prsty a ruky. Ak chcel byť dobrý huslista, musel mať jemnosť a cit v prstoch. Bol teda v rozpore a to v ňom vytváralo hnev, ktorý tlačil pred sebou.


Naše deti sú čisté duše. Oni si ešte vedia povedať svoj názor, Tak im ho neberme.

Nie je totiž dôležité, aké máme známky a koľko mame krúžkov, ale to, či sme šťastní pri tom, čo robíme. Či nám to celé dáva zmysel a radosť.

Aj tak sa na tie naše známky nikto nepýta v dospelosti. Každému je úplne jedno, či máme červený alebo modrý titul, či máme dve vysoké školy, alebo "iba" maturitu. Je to úplne jedno. Podstatné je, či sme nasledovali naše túžby, sny, alebo sme chceli alebo museli byť najlepší vo všetkom- v konečnom rade- v ničom. Ako ale zistíme, čo naše dieťa vlastne chce? Naše deti sú unavené z otázok, "čo nové v škole?" , "čo ste sa dnes učili?" , "akú známku si dnes dostal/a?". Oni potrebujú viac nášho hlbšieho záujmu. Teraz vám poskytnem pár otázok, ktoré môžete aplikovať kedykoľvek vo vašom rodinnom živote. Tieto otázky sú koučovacie. Koučing môžeme v našom živote použiť pri akejkoľvek situácii. Koučing je hravá zvedavosť. Skúste sa len viac zaujímať o vnímanie svojich detí, bez toho, aby ste vo vete podsúvali svoj názor.

V čom vám to pomôže? Dieťa bude cítiť, že sa o neho skutočne zaujímate. Zároveň mu dáte pocítiť, že je jeho názor veľmi dôležitý, a tiež ho naučíte popisovať svoje vlastné pocity, ktoré má schované v sebe a nevie ich definovať.


Tu je pár príkladov:


  1. Čo ťa tam najviac baví? A čo ti prináša radosť?

  2. Čo ťa na dnešnom dni najviac potešilo?

  3. Čo príjemné / pozitívne si dnes zažil/a?

  4. Ako si sa tam cítil/cítila?

  5. Čo si potrebuješ premyslieť ohľadom tej úlohy?

  6. Ako by si to chcel riešiť?

  7. Aké možnosti máš? Ktorá z nich je pre teba prijateľnejšia?

  8. Čo je pre teba dôležité?


Možných otázok je extrémne veľa. Vžty to záleží od veku dieťaťa a tiež od toho, či sme s nim viedli rozhovory, počúvali ho a zaujímali sa o jeho názor už od útleho veku.

Naši chalani sú škôlkari. Každý večer, keď ich ukladáme spať, sa ich pýtame, čo ich na dnešnom dni najviac potešilo. Veľakrát sa hlboko zamyslia a povedia také veci, ktoré by ste len tak ako odpoveď nedostali. Skúste to u vás doma aj vy. Budete vážne prekvapení, ako tie naše deti vnímajú svet. Dajte mi potom vedieť, ako to u vás dopadlo. :)



Vaša Martina Bella



17 views0 comments